Koľko nás stála zima 2025/26?

Celá zima za približne 672 €?

Keď sme sa na jeseň 2025 rozhodli vykurovať náš rodinný dom výhradne klimatizáciami, bol som zvedavý najmä na dve veci: či zvládnu celú zimu bez pomoci krbu a koľko elektriny pritom spotrebujú.

Dnes už poznám výsledok.

Za sedem mesiacov, od októbra 2025 do apríla 2026, vychádzajú naše odhadované náklady na vykurovanie približne na 672 €. A to sme sa nesnažili dosiahnuť rekordne nízku spotrebu za cenu chladného domu. V obývačke sme si počas dňa často nastavovali príjemných 23 až 24 °C. Predtým sme pritom zažili aj zimné rána, keď teplota v dome klesla na približne 15 °C.

Ako sa nám podarilo prejsť z dreva a elektrických radiátorov na klimatizácie? A čo sa skrýva za výslednou sumou?

Starý dom, tri klimatizácie a jedna veľká zmena

Náš rodinný dom pochádza z roku 1957. Má pôdorys približne 10 × 10 metrov, obvodové steny z plnej pálenej tehly bez dodatočného zateplenia a nezateplenú strechu. Väčšina okien je už vymenená za nové s trojsklom. Nie je to teda žiadna nízkoenergetická novostavba.

Dlhé roky sme kúrili krbom na drevo a elektrickými radiátormi. Krb zabezpečoval teplo najmä v obývacej časti, zatiaľ čo ostatné miestnosti potrebovali často pomoc radiátorov. Začiatkom októbra 2025 sme namontovali tri klimatizácie Rotenso Mirai X:

• M35Xi R15 v obývačke,
• M35Xi R15 v spálni,
• M26Xi R15 v detskej izbe.

Každá miestnosť tak získala vlastný zdroj tepla a samostatnú reguláciu. Cieľ bol jasný: zvládnuť celú vykurovaciu sezónu bez dreva a bez elektrických radiátorov.

Podarilo sa. Ani počas mrazivých dní sme sa nemuseli vracať k pôvodnému vykurovaniu.

Čo prezradil elektromer?

Na začiatku sme mali jednu nevýhodu: klimatizácie ešte nemali samostatné meranie spotreby. Vedeli sme však presne, koľko elektriny spotrebovala celá domácnosť. Mesačné údaje sme získavali z fakturačného elektromera prostredníctvom ZSE. Potrebovali sme preto odlíšiť bežnú spotrebu domácnosti od elektriny použitej na vykurovanie.

Najskôr som zistil, koľko spotrebujeme bez kúrenia

Vzal som spotrebu za jún až september 2025, teda štyri mesiace pred montážou klimatizácií. Za toto obdobie domácnosť spotrebovala spolu 1 538 kWh elektriny, čo predstavuje priemer 384,5 kWh mesačne.

Túto hodnotu som následne odpočítaval od spotreby každého vykurovacieho mesiaca. Napríklad v januári 2026 sme spotrebovali celkovo 1 508 kWh. Po odpočítaní bežnej spotreby vychádza:

1 508 − 384,5 = 1 123,5 kWh na vykurovanie.

Jednoduchý výpočet. Má však svoje hranice.

Prečo nejde o presné meranie klimatizácií?

Naša domácnosť nefunguje rovnako počas celého roka. V lete trávime viac času vonku, chodíme na výlety či dovolenky. V zime sme častejšie doma, viac svietime a môžeme intenzívnejšie využívať aj ďalšie spotrebiče.

Skutočná zimná spotreba domácnosti bez vykurovania tak môže byť vyššia než letný priemer. V takom prípade by náš výpočet spotrebu klimatizácií nadhodnocoval.

Presný rozdiel však bez samostatného elektromera nepoznáme. Údaje ZSE o spotrebe celej domácnosti sú namerané. Spotreba samotného vykurovania je vypočítaný odhad. Toto rozlíšenie je dôležité pri všetkých nasledujúcich výsledkoch.

Sedem mesiacov v číslach: Január nás poriadne preveril

Takto vyzerala spotreba elektriny počas celej prvej vykurovacej sezóny:

1. Október 2025221,5 kWh
2. November 2025476,5 kWh
3. December 2025720,5 kWh
4. Január 20261 123,5 kWh
5. Február 2026723,5 kWh
6. Marec 2026472,5 kWh
7. Apríl 2026290,5 kWh

Vypočítaný odhad po odpočítaní 384,5 kWh mesačne od nameranej spotreby celej domácnosti.

Zdroj: mesačné údaje ZSE.

Najviac elektriny sme spotrebovali v januári 2026. Odhadovaných 1 123,5 kWh na vykurovanie za jediný mesiac predstavovalo viac než štvrtinu celosezónnej spotreby na kúrenie. Február už priniesol citeľný pokles a v marci sa spotreba znížila ešte výraznejšie.

Zaujímavý je aj apríl. Hoci sa už blížila jar, celková spotreba domácnosti dosiahla 675 kWh. Aj tento mesiac preto patrí do nášho sedemmesačného vyhodnotenia. V máji už spotreba klesla na 402 kWh, teda blízko bežnej prevádzke domácnosti.

A teraz to najdôležitejšie: Koľko sme zaplatili?

Celkový odhad spotreby na vykurovanie za sedem mesiacov predstavuje 4 028,5 kWh elektriny. Pri výpočte nákladov som vychádzal z našej tarify ZSE DomovKlasik DD2 s distribučnou sadzbou D2.

Použil som cenu elektriny vrátane DPH, distribúcie a ostatných variabilných poplatkov. V roku 2026 máme priznanú adresnú energopomoc.

• Október až december 2025: približne 231,66 €.
• Január až marec 2026: približne 391,58 €.
• Apríl 2026: približne 49,04 € podľa platného cenníka ZSE.

Celkový výsledok: približne 672 € za vykurovaciu sezónu

V priemere je to asi 96 € mesačne počas siedmich mesiacov vykurovania. Do nákladov som nezahŕňal pevné poplatky za odberné miesto. Tie totiž platíme bez ohľadu na to, či klimatizáciami kúrime alebo nie.

Rovnako nejde o celkové náklady na vlastníctvo vykurovacieho systému. Obstaranie klimatizácií, ich montáž či servis sú samostatné položky. Výsledných 672 € je odhad variabilných nákladov na elektrinu použitú na vykurovanie, nie suma samostatne odmeraná a vyfakturovaná za klimatizácie.

Pre našu domácnosť je to však veľmi užitočný výsledok prvej zimy.

Čísla sú jedna vec. Ale ako sa nám bývalo?

Tu prichádza časť, ktorú v tabuľke nenájdete. Pri predchádzajúcom vykurovaní krbom bolo bežné, že po vyhasnutí ohňa dom postupne chladol. V silnejších mrazoch sme zažili aj rána s teplotou okolo 15 °C.

S klimatizáciami sme mali nad teplotou podstatne väčšiu kontrolu. V obývačke sme si počas dňa často nastavovali 23 až 24 °C. V noci sme sa snažili udržiavať príjemnú teplotu spravidla okolo 19 °C alebo vyššiu. Keď niektoré miestnosti neboli využívané, mohli sme ich vykurovanie obmedziť alebo dočasne vypnúť. Nemuseli sme všade udržiavať rovnakú teplotu.

Samozrejme, z týchto skúseností nemôžem robiť presné celosezónne štatistiky izbových teplôt. Tie sme zatiaľ nezaznamenávali nezávislými senzormi.

Z pohľadu každodenného bývania bol však rozdiel výrazný. Ráno sme nemuseli najskôr rozkúriť dom. Teplo sme si nastavovali podľa toho, ako sme jednotlivé miestnosti používali. A popri tom odpadlo kupovanie, pílenie, štiepanie, uskladnenie, nosenie a prikladanie dreva.

To je však už príbeh, ktorý si zaslúži vlastný článok.

Čo nám prvá sezóna ukázala – a čo ešte nevieme?

Najdôležitejší výsledok je jednoduchý: tri klimatizácie zvládli vykurovať náš starší nezateplený dom počas celej hodnotenej zimy bez pomoci pôvodného krbu a elektrických radiátorov. Ranných 15 °C je už minulosťou. Zároveň sme získali predstavu o spotrebe a nákladoch pri vyššom tepelnom komforte než v predchádzajúcich rokoch.

To však neznamená, že sme zmerali aj skutočnú účinnosť klimatizácií. Výrobca pri Rotenso Mirai X uvádza normovaný sezónny vykurovací faktor SCOP 5,3 pre priemerné klimatické pásmo. Skutočný SCOP našej prevádzky sme počas sezóny 2025/26 nezmerali. Preto z neho nebudem spätne vypočítavať údajné presné množstvo dodaného tepla.

Práve chýbajúce samostatné meranie bolo pre mňa najväčším poučením. Po skončení sezóny sme preto doplnili elektromer určený pre klimatizácie. Pre sezónu 2026/27 pripravujeme aj podrobnejšie sledovanie teploty, vlhkosti a ďalších podmienok v dome.

O tom, ako náš nový systém funguje, píšem v článku Ako meriame spotrebu a komfort.

Stálo to za to?

Pre nás áno.

Nie preto, že by som chcel z jedného domu a jednej zimy vyvodzovať univerzálne závery o každej klimatizácii, ale preto, že sme si vykurovanie vyskúšali v reálnych podmienkach nášho vlastného domu.

Približne 672 € za sedem mesiacov vykurovania. Bez dreva, bez elektrických radiátorov a s vyšším tepelným komfortom. To je výsledok, s ktorým som po prvej zime spokojný.

Či sme oproti predchádzajúcemu vykurovaniu aj finančne ušetrili a koľko, si ešte vyžaduje samostatné porovnanie. Zohľadniť musíme cenu dreva, rozdielne zimné počasie aj zmenený tepelný komfort.

Jedno však už viem určite. Kúrenie klimatizáciami nám neprinieslo len nový zdroj tepla. Prinieslo nám aj podstatne pohodlnejšiu zimu.